Pokémon Legends: Arceus - Recenzia

Len s veľkou námahou by ste v mojej generácii hľadali človeka, ktorého v detstve nezasiahla vlna ošiaľu s názvom Pokémon. Známy anime fenomén svoju sféru vplyvu postupne z televíznych obrazoviek presunul ku hráčom. Už ako jedna z vlajkových lodí Nintenda sa značka s titulom Pokémon Legends: Arceus prihovára hernej komunite aj v roku 2022.

Zelda a Pokémon mali dieťa, nie je síce pekné, no má dobré srdce. Asi tak by som jednou vetou zhrnula najnovších Pokémonov. Predtým než začnem hodnotiť výraznejšie zmeny oproti predošlým dielom, dovolím si upokojiť hardcore fanúšikov série. Odhliadnuc od všetkých open world RPG „čačiek“ ostáva podstata hry bez zmeny. Chytanie pokémonov je aj naďalej alfou a omegou.

Výlet do minulosti

Záhadných tvorov budeme tento raz loviť v známom regióne Hisui. Chronologicky nás však hra vezme do doby dávno pred udalosťami z hier Shining Pearl a Briliant Diamond. Bohužiaľ, okrem príbehu mi návrat do minulosti evokovala aj celková štylizácia hry. Nehovorím iba o grafike a vizuále hry ako sa mnohí z vás určite domnievate. Tieto aspekty sú v mojom osobnom rebríčku sklamaní až na oveľa nižších priečkach.

Každý z nás si občas na inak kvalitných hrách nájde nedostatky, vďaka ktorým je opätovné vracanie sa do hry ťažšie a ťažšie. V prípade Pokémon Legends: Arceus to pre mňa boli nemé, písané dialógy. Aj napriek blízkej téme som z nekonečného čítania textov vyhorela už po pár hodinách.

Na detailné sledovanie príbehu som aj napriek snahe rýchlo zanevrela. Old-school nostalgickí fanúšikovia so mnou možno nebudú za jedno. Osobne si ale myslím, že po 26 rokoch je na čase, aby Nintendo jednej zo svojích najväčších značiek zaplatilo poriadny dabing.

S grafickým spracovaním si tvorcovia nedali veľa práce

Nalejme si čistého vína, vizuálne spracovanie hry vám dych nevyrazí. Samozrejme, rozumiem tomu, že hardvér do určitej miery vývojárom zväzuje ruky. Kde je ale hranica medzi neochotou tvorcov značku výraznejšie upgradovať a hardvérovým nedostatkom?  Mimika, pohyb a model postáv pripomína skôr éru na prelome generácie PlayStation 2 a 3, akurát s viac polygónmi. Animácie pokémonov mi zas spôsobovali flashbacky z ranej verzie No Man’s Sky.

Na druhej strane som ale z enviromentu hry cítila snahu vývojárov o dosiahnutie čo najväčšej detailnosti a rozmanitosti. Semi-otvorený svet je rozdelený do niekoľkých regiónov, ktoré si vyberáte pri odchode z vašej základne – dedine Jubilife. V kombinácii s intuitívnou, plynulou a jednoduchou hrateľnosťou z tretej osoby sa v takomto svete radi stratíte na veľa hodín.

O to viac človeka zamrzí nenaplnený potenciál open-world RPG prvkov. Keď som sa dopočula o zásadných zmenách v najnovších Pokémonoch, tešila som sa na poriadnu konkurenciu pre Zeldu. Interaktivita sveta sa bohužiaľ s Breath of the Wild nedá ani len porovnať. Vedľajšie úlohy (requesty) sú iba nezaujímavé errand misie dedinčanov. V tomto smere sa tvorcovia nijako nevytiahli.

Pokémoni našťastie nesklamali

Ak sa sústredíme iba na gro hry, a síce samotných Pokémonov, všetko našťastie šľape tak ako má. Po hlbšom ponorení do hry som pochopila pohnútky Eša Kečama, ktorý sa jednostaj hnal za dobrodružstvom s Pokémnomi, bez toho aby desiatky dielov vôbec dosiahol výraznejšieho cieľa.

Áno, aj keď hra ako taká v mnohých smeroch pokrivkáva, s Pokémonmi sa nudiť nebudete. Vyše 240 tvorov v regióne Hisui čaká na to, aby ste ich chytili a zdokumentovali v takzvanom Pokédexe. Touto úlohou vás hneď po objavení vaších skillov poverí profesor Laventon.

Na určitých plachých pokémonov musíte pokélopty hádzať stealthom z úkrytu trávy, k iným zas musíte pristupovať agresívnejšie a pred lapením ich oslabiť v boji. Tak či onak, hádzaním lopty (prázdnej alebo s pokémonom) od chrbta získavate výhodu pri chytaní aj pri boji. Čo sa toho týka, vaši pokémoni sa s protivníkmi musia popasovať v klasickom ťahovom súboji.

Tu si už tradične treba dávať pozor najmä na účinné protiútoky. Vaša partia šiestich pokémonov by preto mala byť čo najrozmanitejšia. Na každý typ pokémona (normálny, trávový, lietavý, elektrický...) totiž platí niečo iné. Okrem konkrétneho druhu sa útoky delia aj na silný (väčší damage) a agilný (pokémon dokáže po tomto útoku reagovať rýchlejšie).

Skompletizovanie Pokédexu sa bez otravnej repetitívnosti nezaobíde

Z celkového hľadiska by som náročnosť hry označila za nízku. Aj pri boss fightoch tvorcovia hľadia na menších, neskúsených hráčov. A v prípade, že sa vám v teréne nedarí, k dispozícií máte aj cvičisko v dedine. Tam sa vaši pokémoni hravo naučia nové útoky.

Kompletne doplniť Pokédex tak pre vás bude malina. Teda...najmä pokiaľ obľubujete jednotvárne a repetitívne úlohy. Na úplné zdokumentovanie jedného pokémona potrebujete jeden úkon vykonať aj 20 a viac krát (napríklad poraziť pokémona, vidieť pokémona využívať konkrétny pohyb, chytiť pokémona v konkrétnom prostredí a čase). Útočiť a likvidovať slabých roztomilých pokémonov mi nebolo vždy po chuti.

Na morálne dilemy ale nie je v hre priestor. Do nových oblastí a príbehových misií sa bez prislúchajúceho ranku, ktorý závisí iba od pokédexu, nedostanete. Neostáva vám preto nič iné, iba nakraftiť si plné vrecká pokélôpt a pustiť sa do práce!