Until Dawn - Recenzia

Keď v roku 2010 vydal David Cage a jeho tím z Quantic Dream hru Heavy Rain, založili tým v podstate nový žáner. Interaktívnu drámu, alebo film, ktorý môžete svojim konaním ovplyvniť. Presne o to sa teraz pokúša Until Dawn, hororový a desivý zážitok, ktorý vo vás zanechá tak silné emócie, ako už dlho žiadna hra.

Until Dawn bola hra pôvodne určená pre PlayStation 3 s podporou Move, pohybových ovládačov, s ktorými ste mali túto adventúru hrať. V roku 2014 bola znovuoznámená ako exkluzivita pre PlayStation 4 a na pulty obchodov sa dostaví tento týždeň. Mám ale pocit, že SONY ani netuší, aký klenot skrýva a marketingová kampaň pre túto hru sa mi zdá nedostatočná. Navyše to, čo ste videli v traileroch je len slabý odvar toho, čo vás čaká.

Until Dawn - Launch Date Trailer | PS4

Vývojári zo Supermassive Games si definitívne zobrali na mušku film Cabin in the Woods, ktorým sa inšpirovali. Partia tínejdžerov - Sam, Mike, Ashley, Chris, Matt, Emily, Jessica, Josh a jeho sestry Beth a Hannah - vyrážajú na víkend do horskej chaty odrezanej od sveta, kde si urobia srandu z Hannah počas toho, ako sa pred Mikom vyzlieka. Hannah s plačom vybehne z chaty a jej sestra Beth ju nasleduje. Dve sestry potom za záhadných okolností umierajú pádom do priepasti a tým končí krátky prológ hry, ktorý vás zoznámi s prvými hernými mechanikami.

A tu začína skutočný príbeh – zostalá partia ôsmych priateľov sa presne po roku vracia znova na chatu, aby si užili víkend aj uctili pamiatku zosnulých sestier. Veci naberú rýchly spád a v chate aj v okolí sa začnú diať čudné veci. Spočiatku triviálne zvuky v lese môžu znamenať obrovské nebezpečenstvo pre kohokoľvek z účastníkov a tí sa postupne budete zisťovať, že za tým je nie len sériový vrah, ale možno niečo väčšie. Niečo horšie.

Príbeh skutočne nemôžem popísať detailnejšie, pretože by som bol nútený spoilerovať už od prvej kapitoly. Navyše každému hráčovi sa môže príbeh vyvíjať inak ako mne a to všetko závisí od rozhodnutí hráča. Hra si zakladá na takzvanom „Motýľom efekte (Butterfly effect)“ to znamená že aj malé triviálne rozhodnutie môže mať obrovský dopad na vývoj príbehu. Until Dawn vám to bude pripomínať od prvej sekundy po poslednú, pretože rozhodnutia sú to najdôležitejšie a najnáročnejšie v celej hre. Každá akcia, ktorú vykonáte, bude formovať váš vzťah s priateľmi, zjednoduší, alebo sťaží vám postup a rozhodnete, kto prežije a kto nie. A často vám to zahrá na nervy aj na city. Zabijete svojho najlepšieho priateľa, alebo milované dievča?

To by nefungovalo, keby ste sa nezžili s postavami. Ich charaktery sú tak jedinečné a ľahko zapamätateľné, že aj keď je hrdinov až osem, nebudete mať problém si k nim rýchlo vytvoriť citový vzťah. Každý z nich je jedinečný svojim správaním aj dizajnom a ich motivácie v budúcnosti nakoniec určíte sami. Funguje to úplne skvele a naposledy som mal taký dobrý pocit z hrdinov pri hraní The Last of Us. Samozrejme, niektorí sú zvládnutí lepšie, ako ostatní a napríklad Emily ma svojim hereckým výkonom presvedčila najmenej. Najmenej výrazná postava v príbehu je pre mňa Matt, možno preto, že dostal najmenej priestoru. Alebo preto, že mi pri prvom hraní zomrel.

Hru som prešiel dva krát. Prvý krát som sa snažil hrať s najlepším úmyslom a zhruba za osem hodín som čítal záverečné titulky so šiestimi preživšími. Matt a Ashley mi umreli. A obaja tak, že som priamo nerozhodol o ich smrti, ale v minulosti som proste urobil niečo, čo viedlo k ich smrti neskôr. Butterfly effect. Pri druhom hraní som sa snažil hrať za hajzla a všetkých ostatných som nechal zabiť okrem Matta a Ashley. Klamal by som, keby som povedal že mi smrti ostatných nebolo ľúto. Bolo, aj keď som vedel že to robím naschvál. A ešte horší bol pohľad na ostatných, ktorí sa na smrť svojich priateľov museli pozerať – nuž, práca recenzenta.

Povedal by som, že celý príbeh je geniálne napísaný príbeh so zámernými klišé vložkami a gýčovitými prvkami, ako búchanie dverí, zhadzovanie obrazov zo stien a výkriky v lese, ale všetko to tak skvele do seba zapadá, až to je super. Prvá polovica hry mi navyše príde ako bezkonkurenčná ukážka toho, ako sa buduje hororová atmosféra a strach nie len z občasných ľakačiek na obrazovke, ale strach o hlavné postavy. Záver hry ma mierne sklamal, akoby bol ešte nedorastený a useknutý tesne pred dozretím. Druhá polovica hry sa zväčša odohráva v podzemí a to mi bolo znovu menej sympatické, ako zasnežené lesy a okolie chaty. Prostredia sú nádherné!

Until Dawn bol pôvodne dizajnovaný na PS Move pohybový ovládač. V hre ale namiesto toho nájdete dve ovládacie schémy, jednu klasickú, druhú pohybovú. Zvolil som si tú pohybovú a dodnes som nehral hru, ktorá by lepšie využila pohybové senzory gamepadu Dualshock 4. Sú situácie, kedy sa nesmiete s postavou ani pohnúť – teda nesmiete pohnúť s gamepadom ani o milimeter. Veci schované v okolí si napríklad obzeráte, akoby ste ich držali v ruke, teda ak sa chcete pozrieť na text zadnej strany pohľadnice, musíte gamepadom otočiť tak, akoby ste pohľadnicu držali skutočne v ruke. To isté platí aj o rôznych pákach, dverách, zámkoch a všetkých interaktívnych predmetoch. Gamepadom pohybujete vo vzduchu presne tak, ako keby ste robili akciu priamo v hre. Napríklad aj baterkou v hre svietite do smeru, kde otočíte gamepad a rovnako tak aj hýbete hlavou. Najinovatívnejšie ovládanie gamepadom, aké som kedy videl, aj taká drobnosť vás vtiahne do hry, takže rozhodne odporúčam si zapnúť práve to pohybové ovládanie.

Until Dawn si našťastie nezakladá len na Quick-Time eventoch a tie nájdete v rozumnej miere. Napríklad pri šplhaní na skale, alebo pri behu po zničenom moste máte možnosť si vybrať rýchlejšiu, ale nebezpečnejšiu cestu, alebo pomalšiu, no pohodlnejšiu. V oboch prípadoch sa stretnete s QTE, tá nebezpečnejšia cesta bude ale stlačenia tlačidiel vyžadovať rýchlejšie, no bude ich menej. Rovnako pri utekaní máte často možnosť si zvoliť smer a pri rozhovoroch samozrejme jednu z dvoch odpovedí. A ako som už spomínal, každá jedna voľba má dopad.

Butterfly Effect sa ukladá do menu hry, kde si potom môžete pozrieť, aké akcie ste vykonali a aký dopad to malo na výsledok. Menu hry ponúka aj prehľad nájdených predmetov, záznamov z prípadu úmrtia dievčat, stopy po vrahovi a ďalšie zberateľské predmety. Pri prvom hraní som v prostredí našiel zhruba 80% všetkých predmetov. V prostredí počas hrania môžete naraziť na akési totemy, ktoré vám v jednej sekunde predpovedajú budúce udalosti. Päť druhov totemov vás tak môže upozorniť na budúce nebezpečenstvo, možnú smrť, ale aj záchranu, či správnu voľbu, ktorá môže ušetriť život jedného z ôsmych tínejdžerov.

Iste sa vývojári s nami podelia aj o štatistiky toho, koľko percent hráčov zabilo ktorú postavu a ktorá je najobľúbenejšia. Medzi niektorými aktmi vás totiž vypočúva akýsi analytik, ktorému budete odpovedať na sériu jednoduchých otázok. Jeho rola v príbehu mi je tak trochu nejasná ale zahral si ho Peter Stormare, jeden z mojich obľúbených hercov a postava je tak trochu desivá, čo zapadá do hry.

A čo sa audiovizuálneho spracovania týka, znovu sa pred autormi Until Dawn klaniam, pretože som mal úžasný filmový zážitok aj napriek tomu, že to práve nie je hra, ktorú by ste si zrovna fotili na wallpaper a onanovali nad grafikou (screenshoty v recenzii sú oficiálne). Ale animácie postáv, výrazy tváre, dabing a špičková hudba sú tak geniálne spojené, že by som neváhal zaplatiť lístok do kina na celovečerný film. Herci majú do hry naskenované reálne tváre a všetky výkony, všetky scénky boli hrané v štúdiu s nejakou novou infračervenou technológiou, takže postavy sa hýbu nádherne realisticky pri všetkých činnostiach. A na tvárach môžete vidieť také detaily ako pohyby žíl na krku pri rozprávaní. Proste úžasné.

Until Dawn je jedna z hier, ktorú si zahráte okamžite po prvom dohraní. Toto nie je jednohubka, nie je to hra, ktorú raz prejdete a predáte do bazáru, je to zážitok, ktorý si budete chcieť zopakovať už len pre tie fantastické a napínavé momenty, kedy ste museli pod tlakom rozhodnúť o osude ľudí. Je to hra, ktorá vám občas napumpuje adrenalín, ktorá vás ani na moment nebude frustrovať, ktorá vás poteší svojim geniálnym spracovaním a inováciami a pre mňa to je jedným z najlepších zážitkov, aké som na PlayStation 4 mal. Slabší záver, občas nudnejšie pasáže a niektorí menej výrazní herci vám zážitok určite nepokazia.