Wild Hearts - Recenzia

Musím sa priznať, že nie som fanúšikom Monster Hunter hier a idú úplne mimo mňa. Pri príležitosti vydania Wild Hearts som tak nemal žiadne očakávania ani nádeje a vyhnem sa porovnávaniu s hrami Monster Hunter od Capcomu, aj keď je jasné, že ide o priamu konkurenciu. Ak ale máte radi Monster Hunter, Wild Hearts je pre vás ako stvorené. Hra však trpí nedostatočným budgetom. 

Wild Hearts sa odohráva v krajine Azuma, inšpirovanej feudálnym Japonskom. Hráč zaujme pozíciu bezmenného lovca, ktorého si sám vytvorí v hlbokom editore postavy. Lovca bude od začiatku navigovať niekoľko NPC postáv, ktoré budú príbeh suplovať monológmi, keďže lovec samotný nerozpráva. Zasadenie do sveta je však dostatočné na to, aby ste pochopili jeho princípy, problémy a históriu. 

Zhruba 30-hodinová kampaň vás prevedie niekoľkými rozsiahlymi sekciami mapy, nejde však o úplný open-world. Medzi sekciami môžete voľne cestovať a každá ponúka iné výzvy, dokonca si môžete kdekoľvek postaviť kemp a vytvoriť si tak rýchly bod cestovania. Táto hra proste rešpektuje čas hráča a nenúti vás presúvať sa dlhé trasy z jednej strany mapy na druhú, ponúka vám totiž nástroje na urýchlenie presunov. 

Do sekcií mapy sa môžete potom kedykoľvek vrátiť a loviť aj už ulovené monštrá, ktoré v tejto hre nazvali Kemono. Pri love Kemono sa zväčša boj rozdelí na niekoľko fáz. Monštrá sa zvyknú po mape presunúť, na novej lokalite potom zmenia formu a útoky. Súboje s Kemono v mojom prípade trvali 10-30 minút. Neboli až tak vyčerpávajúce, ale vyžadovali moje sústredenie a manažment zdrojov, ktoré som mal k dispozícii. 

V kempoch sa môžete na Kemono pripraviť tým, že si vylepšíte postavu, zbrane, alebo si vycraftíte nové zbrane a oblečenie. Po zabití nového Kemona sa vám otvoria nové možnosti vo výrobe oblečenia a v strome schopností. 

Napríklad zbraní v hre je len niekoľko, od katany cez obrie kladivo až po luk. Ale každá zo zbraní má gigantický strom, ktorým si budete vylepšovať vlastnosti týchto zbraní. Na zbrane si potom môžete nasadiť niekoľko vylepšení, ktoré si v strome schopností odomknete. Podobne môžete vylepšovať aj svojho robotického spoločníka, Tsukumo. Pre jeho vylepšenie však musíte vo svete Wild Hearts nájsť ďalšie Tsukumo. 

Karakuri ako schopnosť budovať mechanizmy a stavby v boji proti Kemono

Čo však Wild Hearts výrazne odlišuje od Monster Hunter, je mechanika Karakuri. Schopnosť instantne budovať stavby, ktoré vám pomôžu v boji proti monštrám Kemono. Budovateľské materiály nájdete kdekoľvek vo svete, zbierať vám ich bude aj spoločník Tsukumo a získate ich aj útokmi.

Prakticky stále tak máte možnosť postaviť si rampy, pružiny, kocky na šplhanie pre útoky zhora, alebo fakľu, ktorá slúži ako plameňomet. Postupom hry si však odomknete aj glider a vozidlo, vďaka čomu sa ešte rýchlejšie môžete presúvať po mape. Niektoré masívnejšie stavby dokážu zastaviť útok Kemono, ochromiť ho a niektoré spôsobia masívne škody na veľkej oblasti, ako napríklad Star bomba.

Vďaka koexistencii rýchleho pohybového systému a rýchleho stavania Karakuri sú súboje s Kemono extrémne uspokojivé. Prvé minúty sa zoznamujete s útokmi beštie, ďalšie minúty skúšate rôzne taktiky, následne zapájate do toho stavby Karakury, rôzne rampy a nástroje, potom sa zmení lokalita boj a forma beštie a do toho všetkého hrá epická orchestrálna hudba. Wild Hearts je hra o lovení príšer a toto sa jej podarilo sakra dobre. 

Ak by ste v súboji s beštiou prišli o život, hra vás nebude penalizovať. Proste sa zrodíte v kempe na mape, ktorý ste si niekde postavili. Keď sa však vrátite k beštii, nemusíte s ňou bojovať odznova a pokračujete tam, kde ste skončili. Rovnako aj všetky stavby, ktoré vo svete Wild Hearts zanecháte, vám tam navždy ostanú. A keďže nemôžete budovať do nekonečna, zipliny alebo kempy budete umiestňovať podľa svojej kreativity. 

Wild Hearts proti vám postaví cez 20 monštier Kemono, niektoré veľké ako panelák. Autori pri ich dizajnovaní spravili kopec skvelej roboty a každé z nich ponúka jedinečnú výzvu. Ak ste chceli niekedy bojovať proti Godzille, tak táto hra vám to splní. Medzi príšerami sú však aj tvory pripomínajúce diviaka, dikobraza aj fénixa. 

Grafika z éry PS3

Osobne mi v súbojoch vadili len neprerušiteľné animácie útokov, alebo použitia lekárničky. To núti hráča takticky bojovať – útoky plánovať tak, aby sa vyhol útokom monštra. Na druhej strane práve preto, že ste klikli tlačidlo útoku, nemôžete uhýbať, ani skákať. Na použitie lekárničky dokonca nemôžete ani šprintovať a postavu musíte doslova zastaviť. Neprispieva k tomu ani fakt, že celé Wild Hearts má čudné, až absolútne nelogické ovládanie, najmä chytanie sa hrán. 

Musím skritizovať aj grafiku, lebo prisahám že hnusnejšiu hru som nehral už veľmi dlho. Mal som pocit, že hrám hru z éry PS3. Absolútne vymyté textúry, nekvalitné modely prostredí, hrozné nasvietenie jaskýň a vody (až mi to pripadalo ako bug) a celkovo hrozná optimalizácie, vďaka čomu si hru plynulo neužijete ani na PC, ani na konzolách. Je vidieť, že táto hra trpí nedostatočným budgetom a nie len na vizuál, ale ani na optimalizáciu neostali peniaze. 

Veľkou doménou Wild Hearts je kooperácia, ktorá úplne mení priebeh súbojov s príšerami Kemono. Zatiaľ čo v singleplayeri vám spoločnosť robí len malý robot, v kooperácii sa spoluhráči stávajú neoceniteľnou súčasťou boja. Kemono nebude zamerané len na vás a vy máte viac času na taktizovanie ale aj budovanie podporných stavieb. Do jednej hry sa môžu naraz zapojiť až traja hráči. A keď sa k niekomu pripojíte do hry, môžete tam vidieť pozostatky stavieb, ktoré pripomínajú náročné súboje s gigantickými monštrami.